Chotáre poddanských dedín boli právne rozdelené na tzv. dominikál a rustikál.
Dominikal - panské – obhospodaroval priamo zemepán prostredníctvom roboty poddaných. Rustikál užívali jednotliví poddaní dedične, ale pôda nebola v ich vlastníctve. Skladal sa z poddanských usadlostí. Rozloha jednej usadlosti bola cca 30 hektárov. Poddanská usadlosť pozostávala z intravilánu – pôda na ktorej stal dom, dvor a záhumnie spolu v rozsahu 1 jutra a extravilánu – tvorili ho polia, lúky a pasienky. Poddanský majetok bol dedičný a jeho držba sa končila vymretím rodu. Mnohí poddaní mali postupom času len pol usadlostí, alebo aj menej.

Poddaní uhrádzali zemepánovi akési nájomné za užívanie pôdy jednak finančným plnením, jednak deviatkom (deviata časť úrody), jednak robotami pešími (2 dni v týždni za celú udalosť), alebo s poťahom (1 deň v týždni), a dávali zemepánovi ako dary rôzne dohodnuté naturálie, napr. sliepky, husi, teľatá, maslo, vajcia a pod. Akýmisi zmluvami medzi zemepánom a poddanými boli urbáre, v ktorých bolo presne zapísané, čo ktorý poddaný či želiar vlastní a aké sú jeho povinnosti voči zemepánovi. Takéto urbáre sa zachovali od
16. storočia. Práva a povinnosti záležali od zemepánov a boli veľmi rozličné. Až Mária Terézia presne určila práva a povinnosti poddaných a zaviedla jednotné urbáre v rokoch
1771 – 1773. Tento systém trval do roku 1848, keď tzv. marcové zákony zrušili poddanstvo a pôda sa rozdelila: Časť ostala panstvu, časť jednotlivým poddaným a časť – obyčajné lesy, lúky a pasienky – sa vyčlenila pre spoločné používanie poddaných, ktorí sa združili do
tzv. urbariátov.

Teda dnešná parcela č. 321 - pasienok - bola vlastne prvou nehnuteľnosťou spoločnosti „Bývalí urbárnici obce Davidov“. Tento stav trval až do roku 1904. 12.07.1904 prikúpili naši predkovia k spoločnej nehnuteľnosti od Karola Schäefoera les Ražov. V roku 1906 bol kúpený pasienok na parcele č. 323 o výmere cca 50 hektárov. O túto parcelu sme prišli pri ROEP – ke. Naša snaha o mimosúdne vyrovnanie s obcou, ktorá si predmetnú parcelu privlastnila, sa bohužiaľ nenaplnila. Po skončení 2. svetovej vojny v roku 1949 zakúpili od SR naši predkovia les Kľučarku. V roku 1958 zákonom SNR č. 2/58 Zb. bol aj náš urbariát zrušený a lesy boli dané do užívania ŠL – LZ Vranov, pasienky do užívania poľnohospodárskeho družstva.

K zmene tohto stavu došlo až po roku 1989. V roku 1992 bola ustanovená Urbárska rada, ktorá začala podnikať všetky kroky potrebné na obnovenie činnosti urbariátu. Tieto aktivity sa naplnili v roku 1993, kedy bola na Obecnom úrade Davidov zaregistrovaná „Pasienková a lesná spoločnosť bývalého urbariátu pozemkové spoločenstvo Davidov“.